Niet na svete reťaze, ktorá by nepodľahla vo svojom najslabšom mieste. Môžte ju sledovať, kontrolovať, dúfať v jej nezničiteľnosť, ale skôr či neskôr sa nájde sila, ktorá ju roztrhne a to práve v mieste jej najslabšieho ohnivka. Takouto pomyselnou reťazou je aj systém fungovania spoločnosti.
Mladí nadávajú na socializmus (alebo ešte radšej na komunizmus), tí starší na parlamentnú demokraciu (alebo ešte radšej na demokraciu). Iní nadávajú na oba systémy. Karháme kapitalizmus, a aj vládny intervencionalizmus. Poprípade ich kombináciu. Systém zlyháva pretože je nastavený zle a takto fungovať nemôže!
Je možno iba mojim subjektívnym názorom na míle vzdialeným pravde, že každý systém bol tvorený s tými najlepšími úmyslami, v tej najlepšej viere a s tou najväčšou snahou aby automatizoval interakciu všetkých prvkov, ktoré ho tvoria. Systém je ale iba abstrakcia vytváraná nad skutočným objektom ktorým je v tomto prípade ľudská spoločnosť a ktorej prvkami sme my ľudia.
Dovolím si tvrdiť (a verím, že to nebude príliš odvážne), že aj ten najšľachetnejší úmysel realizovaný tým najpovolanejším a najschopnejším tvorcom časom zlyhá vo svojom najslabšom mieste ak naň budú negatívne dlho pôsobiť jednotlivé prvky s ním súvisiace.
Žiadnym systémom nie je možné nahradiť súdržnosť a snahu všetkých o všeobecné blaho.
Celá debata | RSS tejto debaty