Bol raz jeden žiak a ten sa spýtal Majstra: „Čo ma oddeľuje od pravdy?“
A majster povedal: „Nie si jediný, kto je oddelený od pravdy. Je veľa takých.“ A ďalej pokračoval: „Poviem ti dvanácť malých príbehov, ktoré ti budú pripadať ako veľmi jednoduché. Musíš ich ale prejsť veľakrát, a aj keď si budeš myslieť, že si ich pochopil, neprestávaj ich stále prechádzať. Rob to tak dlho, až nimi prenikneš, až sa z malých príbehov stanú veľké a z veľkých zase malé.“
Dvanácť príbehov
Prvý príbeh
Bola raz jedna kvapka v mori, ktorá tvrdila, že more nikdy neexistovalo. A rovnako je to aj s mnohými ľuďmi. Stoja uprostred Boha a tvrdia, že Boh nikdy neexistoval.
Druhý príbeh
„Chcem svoju slobodu,“ dožadovala sa jedna kvapka v mori a more ju vo svojej milosti vyzdvihlo na hladinu. „Chcem svoju slobodu,“ dožadovala sa zase kvapka. A slnko bolo plné milosti a vyzdvihlo ju do oblakov. „Chcem svoju slobodu,“ dožadovala sa stále kvapka. A oblaky boli dobrotivé – spustili ju zase dolu. A tak bola opäť v mori.
Tretí príbeh
Intelektuálna kvapka je intelektuálna kvapka vody, nie mora.
Štvrtý príbeh
„Všetky tieto kvapky v mori za nič nestoja,“ povedala kvapka v mori.
Piaty príbeh
„Niet pochýb, jednu vec už som spoznala. Som o niečo dôležitejšia ako more.“
Šiesty príbeh
„Asi sa nikdy nestretnem s morom,“ povzdychla si kvapka v mori.
Siedmy príbeh
„Ale, čo ma je po mori,“ povedala kvapka v mori.
Ôsmy príbeh
Jedna kvapka vody bojovala so svojim osudom. Napriek tomu, že bola uprostred mora, nechcela o mori nič vedieť.
Deviaty príbeh
Jedna kvapka v mori zvolala ostatné kvapky, aby mohli urobiť povstanie proti moru.
Desiaty príbeh
„Z titulu mojej moci,“ povedala kvapka druhej kvapke uprostred mora, „z titulu mojej moci si od tohto dňa vylúčená z mora.“
Jedenásty príbeh
„Ľúbim ťa,“ povedalo more kvapke vody. Ale kvapka more nepočula, pretože bola zaľúbená do inej kvapky.
Dvanásty príbeh
„Keby sa mi podarilo…“ uvažovala kvapka vody, „ak by som ľúbila každú kvapku, stala by som sa celým morom.“ A tak začala zahrňovať jednu kvapku za druhou láskou. Bola tam však jedna kvapka, ktorá jej raz veľmi ublížila. Spôsobila jej najväčšie utrpenie v živote. A tak jej napriek všetkej svojej láske nedokázala odpustiť. Len preto, že nezahrnula jednu jedinú kvapku do svojej lásky, len jedna jediná chýbala – nestalo sa z nej more.
Posledný príbeh
Bola raz jedna kvapka vody, ktorá hľadala ticho mora, diaľku mora a lásku. „Ty si ja,“ povedalo more, „a ja som ty.“ Otvorilo svoju náruč a prijalo kvapku. A to, čo patrilo moru, patrilo od tej chvíle aj kvapke. Stala sa tichom, stala sa diaľkou mora a jej hĺbka bola požehnaním pre tento svet.
„Buď si istý, žiak môj, more je plné odpustenia pre tých, ktorí ho milujú a prijme do seba tých, ktorí si to skutočne prajú.“
„Ale čo ak je taká kvapka vody veľmi špinavá? Čo potom?“ spýtal sa žiak. Vtedy sa majster z celého svojho srdca rozosmial a povedal:
„Žiadna kvapka nemôže byť taká špinavá , aby ju more nedokázalo očistiť.“